Podstata a vznik vedy

E. Cassirer svojho času napísal, že veda predstavuje posledný stupeň
v duchovnom rozvoji človeka a že ju možno pokladať za najvyšší a najcharakteristickejší výdobytok ľudskej kultúry.
Vedecké poznanie na prvých etapách svojho vzniku bolo úzko spojené s predmetno – praktickou činnosťou. Mnohé udalosti v živote človeka boli príliš výrazné na to, aby unikli jeho pozornosti a záujmu. Človek žil dlho v objektívnom svete, kým začal žiť vo vedeckom svete. Antická predstava o svete ako o jednotnom a harmonicky usporiadanom celku vznikla na základe kozmologických predstáv prvých filozofov. Podľa týchto predstáv boli prvky vytvárajúce vesmír totožné s prvkami vytvárajúcimi ľudský organizmus.
Ako vyplýva z doterajšieho výkladu, v teórii vedy sa spájajú prvky histórie prírodných vied a sociológie vedy. Teoria vedy vychádza z toho, čo nazýva normálna veda. Teória vedy sa stavia na historické stanovisko a usiluje sa relativizovať ten redukovaný a stabilný obraz, ktorý si prírodné vedy vytvárajú samy o sebe, aby nakoniec dospela k tomu, že práve toto prírodovedné sebaobmedzovanie je príčinou vedeckej produktivity.