Pôsobenie náboženských siekt na Slovensku - (hrozba fundamentalizmu a terorizmu)

Sociológia definuje náboženstvo ako systém názorov založených na viere, ktorými ľudia vysvetľujú to, čo pokladajú za nadprirodzené, posvätné, a súbor praktík, ktorými na to reagujú. ( Základy sociológie, str.102 ) Náboženstvo je prejavom špecificky ľudskej potreby nájsť svoje miesto vo svete a odpoveď na základné otázky bytia. Základnými prvkami náboženstva sú náboženská viera, symboly, praktiky, spoločenstvá veriacich, náboženské skúsenosti a morálne doktríny, príp. životné filozofie. Za základné náboženské viery pokladáme mágiu, animizmus a teizmus. Mágia je viera v čarodejnú moc, ktorá je schopná pomocou čarov meniť svet (napr. viera, že zaklínacou formulkou možno na človeka privolať chorobu). Animizmus je viera v životnú silu alebo dušu, ktorú má každá živá bytosť aj neživá vec (v to verí napr. japonské náboženstvo šintoizmus). Teizmus je viera v jedného alebo viacerých bohov. Medzi monoteistické náboženstvá patrí judaizmus, kresťanstvo a islam. Polyteistickými náboženstvami boli v minulosti staroegyptské, starogrécke a staroslovanské náboženstvá. V súčasnosti je takýmto náboženstvom hinduizmus.
Každé náboženstvo formuluje zásady správneho života, čiže životnú filozofiu veriacich. Mnohé náboženstvá majú vypracované morálne kódexy a od veriach vyžadujú, aby ich plnili (napr. kresťanské Desatoro, islamský šariát, budhistické pravidlá vznešenej cesty). Sociológia skúma náboženstvo ako systém náboženských vier a praktík rôznych spoločenstiev veriacich. Skúma jeho sociálne aspekty (miesto náboženstva v živote spoločnosti, jeho sociálne funkcie, vzťah k iným spoločenským inštitúciám, atď.). Náboženstvo plní funkcie vo vzťahu k jednotlivcovi (dáva zmysel jeho životu), ale aj sociálne funkcie - upevňuje sociálnu integráciu, môže zohrať dôležitú úlohu pri sociálnych zmenách, alebo slúži na upevnenie pozície vládnucich skupín spoločnosti.