Pozícia hedžových fondov pri využívaní cenových nerovnováh - seminárna práca

Pojem "hedžový fond", bol prvýkrát použitý v roku 1966 v článku časopisu Fortune, ktorý popisoval činnosť fondu spoločnosti Loomis, považovaného za prvý hedžový fond na svete. Tento fond odštartoval sociológ z Columbijskej Univerzity, Alfred Winslow Jones, ktorý v roku 1949 vytvoril obchodnú spoločnosť, otvárajúcu dlhé pozície na podhodnotené aktíva a zároveň krátke pozície na nadhodnotené aktíva. Takýmto spôsobom sa snažil vytvoriť expozíciu neutrálnu voči trhovým, systematickým rizikám, keď ku investíciám očakávajúcim pokles, otváral protipozície očakávajúce rast, od čoho vzniklo aj pomenovanie fondu ako “hedžový fond”.

Takáto stratégia však vo svojej podobe nepredstavuje skutočný hedžing, pri ktorom sa investor zaisťuje proti riziku otvorením novej pozície, ktorá zníži riziko jeho pôvodnej investície. Je to skôr portfóliová stratégia imúnna voči trhovému, čiže systematickému riziku, ale nie špecifickému riziku jednotlivých investícií. Aj z tohto dôvodu je volatilita a teda aj výnosnosť, respektíve stratovosť, hedžových fondov výrazne vyššia, ako pri zaistených investíciách. Táto ich vlastnosť sa ešte výrazne znásobuje vplyvom leverage efektu, ktorý hedžové fondy využívajú.