Práca so zvukom

Zvuk je všetko čo počujeme, teda vnímame svojim sluchom. Podstatou zvuku je kmitanie častic. Zvuk sa šíri kmitajúcimi časticami prostredia a šírenie prebieha od zdroja kmitania. Kmitanie má svoju frekvenciu a amplitúdu. Hlbšie sa problematikou kmitania zaoberá Akustika. V rôznych materiáloch je rýchlosť šírenia zvuku rôzna. Pokiaľ hodnotíme zvuk z hľadiska toho ako ho vníma ľudské ucho, najpodstatnejšie sú tri jeho vlastnosti : amplitúda (hlasitosť), frekvencia a zafarbenie. Prvé dva pojmy sú zrejme známe a pochopiteľné aj pre úplného laika, inak je to už zrejme z tretím pojmom. Čo je to zafarbenie zvuku? Na pochopenie stačí jednoduchý príklad. Tón, zahraný na gitare o frekvencii 1000 Hz a tón z tou istou frekvenciou aj hlasitosťou zahraný na piane ľudské ucho bez problémov odlíši. Ako je to možné napriek tomu že s frekvenčného aj amplitúdového hľadiska sú zhodné? No práve vďaka zafarbeniu, čo je vlastne výsledné znenie zvuku pre ľudské ucho a je určené obsahom vyšších harmonických frekvencií obsiahnutých v zvuku. Znamená to teda, že tón neobsahuje len vlastnú tzv. nosnú frekvenciu ale aj ďalšie frekvencie vyššie od nosnej ktoré po súčte s nosnou dodávajú zvuku jeho charakteristické zafarbenie, textúru, jeho typické "znenie".