Prešov

Archeológovia datujú najstaršie stopy po prítomnosti človeka na území dnešného Prešova a jeho blízkeho okolia na základe nálezov do obdobia mladšej fázy stredného paleolitu (80 000 - 40 000 rokov pred n. l.).

Rieka Torysa, ktorú v súčasnosti mesto Prešov obopína po oboch stranách, už v praveku predstavovala dôležitú komunikačnú spojnicu nielen pre človeka, ale aj pre chladnomilnú stádovitú zver. Potvrdzuje to nález mamutích kostí v roku 1930, ktoré môžeme spájať s činnosťou pravekých lovcov a ich osídľovaním.

Prvými stopami ľudí z obdobia staršej doby kamennej na území Prešova boli tri nástroje, nájdené v roku 1955. Početnosť nájdených paleolitických sídlisk a charakter získanej kamennej industrie dovoľuje prešovskú a veľkošarišskú oblasť pokladať za nástupné priestory zberačsko-loveckých spoločenstiev v pravekom vývine údolia rieky Torysy.