Riadenie životného prostredia v organizácií

Prírodu začal ochraňovať človek už v dávnej minulosti. Prvi ochrancovia prírody boli ľudia, ktorí mali snahu chrániť vybrané časti krajiny- prírody. Ich snahou bolo zachovať túto krásu a jedinečnosť v pôvodnom , neporušenom stave . Neskôr, v 19.storočí, keď začali byť niektoré druhy organizmov, predovšetkým živočíchov, ohrozené vyhynutím, začali sa niektorí biológovia zaoberať možnosťou ochrany týchto druhov. V tomto období vzniká aj nový vedný odbor -ekológia ktorý študuje vzájomné vzťahy medzi organizáciami a ich životným prostredím (ŽP).
V 20.storočí narastá záujem o ochranu prírody, pretože bolo stále viac druhov ohrozených vyhynutím. V tomto období sú prijímané prvé zákony o druhovej a územnej ochrane. S rozvojom priemyslu a dopravy narastá množstvo negatívnych vplyvov na ŽP. V 50-tých rokoch sa riešili tieto problémy riadením. Stávali sa vysoké komíny, ktoré zabezpečili potrebný rozptyl emisií , inštalovali sa zariadenia, ktoré riadili rovnomerné uvoľňovanie znečisťujúcich látok do riek a morí. V 60-tých rokoch sa začali presadzovať koncové technológie čistenia emisií znečisťujúcich ŽP. V 70-tých rokoch sa začína presadzovať recyklácia- spätné využitie odpadov ako odpadové materiály, suroviny, teplo, energie, vody a pod. V 80-tých rokoch nášho storočia následkom narastajúceho znečistenia, výroby , vývoja a rozvoja sa prechádza od nápravných riešení v oblasti ŽP k preventívnym metódam.
Následne vyspelé organizácie začínajú aplikovať v svojich prevádzkach metódy minimalizácie odpadov (čistejšej produkcie) , ktoré postupne uplatňujú vo všetkých svojich činnostiach. Na základe záujmu organizácií o dobrovoľné systematické riadenie ochrany ŽP na začiatku 90-tých rokov formulujú prvé požiadavky na systémy riadenia ochrany ŽP , ktoré vychádzajú z obdobných princípov, ako boli použité pri definovaní požiadaviek na systémy riadenia kvality V súčasnosti je zavedených mnoho systémov riadenia ochrany ŽP v organizáciách, medzi najrozšírenejšie patria tie, ktoré sú vybudované na základe požiadaviek medzinárodnej normy ISO 14 001. Podľa mňa najvýznamnejší tlak na organizácie je kladený v podobe vydávania nových a sprísňovania už vydaných environmentálnych predpisov a narastajúcom obmedzovaní produkovaného znečistenia prostredníctvom sprísňovania tzv. emisných limitov a postupov nakladania a zneškodňovania odpadov.
Ďalším tlakom je, že cena prírodných zdrojov (surovín, kovov, palív, a pod.) neustále rastie v dôsledku zvyšovania ich vzácnosti a zhoršovania kvality, čo je dôsledok znečisťovania ŽP. Z týchto dôvodov stále viac organizácií prejavuje záujem o zlepšovanie a preukázanie svojho environmentálneho profilu.
Medzinárodné normy pre EMS , medzi ktoré patri aj norma ISO 14 001, majú za cieľ poskytnúť organizáciám návod ako vybudovať efektívny a účelný EMS, ktorý bude možné integrovať s ostatnými zložkami riadenia, a tak sa vlastne zabezpečí splnenie prijatých environmentálnych aj ekonomických cieľov organizácie.