Hľadaj
Zobraz:
Univerzity
Kategórie
Rozšírené vyhľadávanie
45 091 projektov
0 nových
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre - SPU
Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvojaSeverské alvary (Manažment a ochrana ekosystémov)
«»
| Prípona .docx |
Typ semestrálna práca |
Stiahnuté 0 x |
| Veľkosť 0,1 MB |
Jazyk slovenský |
ID projektu 47902 |
| Posledná úprava 20.04.2021 |
Zobrazené 710 x |
Autor: michaela.halenarova |
Zdieľaj na Facebooku |
||
| Detaily projektu | ||
- cena:
20 Kreditov - kvalita:
96,8% -
Stiahni
- Pridaj na porovnanie
- Univerzita:Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
- Fakulta:Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja
- Kategória:Prírodné vedy » Poľnohospodárstvo
- Predmet:Manažment a ochrana ekosystémov Slovenska
- Študijný program:Environmentálny manažment
- Ročník:5. ročník
- Formát:MS Office Word (.docx)
- Rozsah A4:9 strán
Celosvetovo majú severské alvary veľmi obmedzené rozmiestnenie. Nachádzajú sa najmä na pobaltskej oblasti Európa a v región Veľkých jazier v Severnej Amerike. V rámci Európskej únii sa biotop vyskytuje iba vo Švédsku (predovšetkým na ostrovoch Öland a Gotland), ďalej v Estónsku a s menšími oblasťami sa objavuje aj v juhozápadnom Fínsku.
Alvary sa väčšinou vyskytujú v mozaike s príbuznými biotopmi, ako sú napríklad Fácie polo prirodzených suchomilných travinno - bylinných a krovinových porastov na vápnitom substráte, alebo Skalné travinno-bylinné porasty a Vápencové „chodníky“, teda pravidelné bloky vápenca s veľkými dlaždicami oddelenými sieťou zvislých štrbín.
Severské alvary sa vyznačujú otvorenosťou (vystuženou pastvou), rovinatosťou a vápencovým podložím. V období leta sú vystavené vetrom, ktoré spôsobujú sucho a v zime sú následkom chladu vystavené mrazu.
Hlavnou charakteristikou je veľmi tenká vrstva pôdy (0-30 cm). Tá je predovšetkým produktom zvetrávania, obsahuje rozptýlené ložiská kremičitých pôd zo starých plážových hrebeňov. Vegetačný kryt je častokrát neúplný s holými škvrnami. Spoločenstvá rastlín a bezstavovcov sú väčšinou druhovo bohaté, mnohé z nich si vyvinuli rôzne adaptácie na zvládnutie drsných podmienok spojených so suchom v lete, mrazivými zimami a veternými podmienkami počas celého obdobia.
...
Alvary sa väčšinou vyskytujú v mozaike s príbuznými biotopmi, ako sú napríklad Fácie polo prirodzených suchomilných travinno - bylinných a krovinových porastov na vápnitom substráte, alebo Skalné travinno-bylinné porasty a Vápencové „chodníky“, teda pravidelné bloky vápenca s veľkými dlaždicami oddelenými sieťou zvislých štrbín.
Severské alvary sa vyznačujú otvorenosťou (vystuženou pastvou), rovinatosťou a vápencovým podložím. V období leta sú vystavené vetrom, ktoré spôsobujú sucho a v zime sú následkom chladu vystavené mrazu.
Hlavnou charakteristikou je veľmi tenká vrstva pôdy (0-30 cm). Tá je predovšetkým produktom zvetrávania, obsahuje rozptýlené ložiská kremičitých pôd zo starých plážových hrebeňov. Vegetačný kryt je častokrát neúplný s holými škvrnami. Spoločenstvá rastlín a bezstavovcov sú väčšinou druhovo bohaté, mnohé z nich si vyvinuli rôzne adaptácie na zvládnutie drsných podmienok spojených so suchom v lete, mrazivými zimami a veternými podmienkami počas celého obdobia.
...
Kľúčové slová:
severské alvary
ekosystém
ekológia
environmentalistika
životné prostredie
ochrana životného prostredia
biotop
flóra
fauna
alvar
kulík
kaňa
strakoš
penica
pasenie
pastvina
pastva
Obsah:
- 1 Charakteristika biotopu 3
1. 1 Oblasť výskytu 3
1.2 Charakteristika prírodných podmienok 3
1.3 Charakteristické druhy 3
1.3.1 Flóra 3
1.3.2 Fauna 5
2 Sezónna dynamika 6
2.1 Sezónne a medziročné zmeny typické pre biotop 6
3 Ohrozenie biotopu 6
3.1 Faktory a podmienky negatívne ovplyvňujúce existenciu a funkciu biotopu 6
4 Manažment 7
4.1 Manažmentové zásahy a aktivity potrebné na fungovanie alebo ochranu biotopu 7
5 Použitá literatúra 9
Zdroje:
- Schillander, P. & Hultengren, S. 1998. Plants and animals on the alvars of Öland. Kalmar County Administrative Board, Kalmar (brochure).
- Pärtel, M., Kalamees, R., Zobel, M. & Rosén, E. 1999. Alvar grasslands in Estonia: variation in species composition and community structure. Journal of Vegetation Science 10: 561-568.
- Rosén, E. & Borgegård, S.-O. 1999. The open cultural landscape. In: Rydin, H., Snoeijs, P. & Diekmann, M. (eds.) Swedish plant geography. Acta Phytogeographica Suecica 84: 113-134.
- Lager, H., Larsson, J., Moreau, A. & Wedin, A. 2001. Södra Ölands odlingslandskap - världsarvsansökan. Länsstyrelsen i Kalmar län Meddelande 2001:14.
- Ekstam, U. & Forshed, N. 2002. Svenska alvarmarker - historia och ekologi. Naturvårdsverket Förlag, Stockholm.
- Länsstyrelsen Kalmar län. 2005. Bevarandeplan för Natura 2000-området Stora Alvaret. Kalmar County Administrative Board, Kalmar.
- Nilsson, L. 2007. Inventering av bladfotingar på Öland 2007. - Manuscript of report in preparation.
- Königsson, L.K. 1968. The Holocene history of the Great Alvar of Öland. Acta Phytogeographica Suecica 55:1-172.
- Rosén, E. 1982. Vegetation development and sheep grazing in limestone grasslands of Stora Alvaret, Öland Sweden. Acta Phytogeographica Suecica 72:1-104.
- Airaksinen, O. & Karttunen, K. (eds.) 1999. Natura 2000 handbok över de finska naturtyperna. - Finnish Ministry of Environment, Helsinki.
- Naturvårdsverket 2005. Natura 2000, art- och naturtypsvisa vägledningar: 6280 *Nordiskt alvar och prekambriska kalkhällmarker (SF). Naturvårdsverket, Stockholm (available via http://www.naturvardsverket.se).
- Rosén, E. 1984. Some short-term changes in the dynamics of limestone grasslands of south Öland, Sweden. Nova Acta Regia Societas Scientiarum Upsaliensis, Serie V:C,3:189-205.
- Rosén, E. & Bakker, J.P. 2005. Effects of agri-environmental schemes on scrub clearence, livestock grazing and plant diversity in a low-intensity farming system on Öland, Sweden. Basic and Applied Ecology 6:195-204.
Pridaj projekt
Pridaj projekt a získaj kredity za stiahnutie. S kreditmi možeš sťahovať iné projekty. Je to jednoduché :)
Najčastejšie
Zobraz
Odporúčame
Zadania-seminarky.sk
2006 - 2024 © všetky práva vyhradené