Sociálno politické aspekty v renesančnej filozofii

Obdobie renesancie trvalo približne dve storočia. Začína sa na konci 14. resp. začiatkom 15. storočia. Ťažiskom diania je predovšetkým Taliansko a Anglicko spolu s krajinami strednej a západnej Európy. Končiace obdobie feudalizmu podporované cirkevným dogmatizmom a hospodárska kríza dávali dostatok dôvodov podporujúcich nenávisť medzi novovznikajúcou spoločenskou vrstvou buržoázie, ktorú tvorili bohatí mešťania a feudálnou šľachtou.
Prelom období, zmena vládnucej vrstvy, resp. úpadok feudalizmu a strata silnej pozície cirkvi, vyvolávali obavy súvisiace s usporiadaním a riadením spoločnosti. Strach pred anómiou a hlboká hospodárska kríza, otvárali sociálno filozofické otázky. Bolo treba na ne nájsť odpovede, ktoré by dostatočne ospravedlňovali spôsob sociálneho usporiadania.
Vzťah medzi panovníkom (kráľom, cisárom, či pápežom) a ostatným obyvateľstvom sa vysvetľuje tak, že ľud existuje kvôli vládcovi a je iba nástrojom jeho vôle a uskutočňovateľom jeho príkazov. Panovník je zástupcom boha na zemi a ľud je len politickým objektom.