Sokrates - Dialóg s Eutyfronom

Len máloktorý filozof v dejinách sa môže pochváliť tým, že nezanechal po sebe napísanú ani čiarku a história ho napriek tomu pod svojimi nánosmi nepochovala, svet ho pozná, obdivuje a klania sa jeho múdrosti. Je jedným najznámejších gréckych filozofov v období staroveku, ktorého pozná aj laická verejnosť. Možno ho nevedia zaradiť kam patrí, alebo čo bolo jeho podstatou, či preňho typické ..., ale vedia, že to bola veľká osobnosť, ktorá žila v minulosti a urobila niečo veľké.

Najznámejší je svojimi dialógmi, ktorých absolvoval počas svojho života desiatky ba až stovky no mnohé sa nezachovali. Zaujímavé sú niektoré v dialógoch použité rysy Sokratovej dialektickej metódy. Charakteristická je napríklad irónia. Platónov Sokrates sa ponižuje a vychvaľuje iných, predstiera, že sa v predmete diskusie vôbec nevyzná a prosí svojho druha, aby ho poučil. Chce sa stať žiakom v týchto dialógoch a tvári sa, že hľadá odpovede na rôzne otázky. Sokratova irónia je skrytý výsmech nad tými, ktorí si nahovárajú že sú „vše vediaci“. Okoloidúcich na trhu sa pýtal najprv otázky na jednoduché veci (pojmy). Postupne však začal klásť otázky, na zložitejšie veci (zlo, dobro). Časom sa dotyční priznali, že pojmy a slová, ktoré používajú ako samozrejmosť, nevedia vysvetliť. Po istej úvahe došli na definovanie istého pojmu, alebo istého problému daným človekom. (Človek sa snaží na novo definovať pojem, ktorý považoval sa samozrejmý).