Popis:
Úvod
Pred vznikom štátu žili ľudia v rodovom zriadení, ktoré bolo založené na skutočnom alebo predpokladanom príbuzenstve. Na čele bol staršina (náčelník) alebo rada starších (organizovali činnosť rodu, vykonávali dôležité náboženské obrady). Nositeľmi politickej moci boli dospelí príslušníci rodu, najvyšším orgánom bolo zhromaždenie dospelých (náčelník si nemohol vymáhať poslušnosť násilím, jeho rozhodovanie nebolo neobmedzené, o vš. dôležitých záležitostiach rozhodovalo zhromaždenie) Keď sa rodová organizácia postupne stávala zložitejšou, rody sa rozpadali na frátrie, a tie sa združovali do kmeňov. Kmeň mal svoje územie a nárečie, právo zosadzovať náčelníkov aj proti vôli rodov. Organizoval spoločné náboženské obrady . Najvyššiu moc mala kmeňová rada tvorená zo všetkých kmeňových náčelníkov, ktorá zasadala verejne. rodovú spoločnosť postupne rozložil hospodársky vývoj začala výrazná deľba práce rastúci počet obyvateľov a spory o obrábanie pôdy a o pastviny posilnili úlohu vojenských veliteľov vyčlenila sa aj vrstva kňazov (styk s bohmi kvôli počasiu a úrode) oddelila sa duševná práca - časť ľudí sa začala venovať len teoretickej činnosti (vede, filozofii, umeniu…) spoločnosť sa rozdelila na vrstvy a triedy, vznikli vzťahy ekonomickej závislosti a podriadenosti táto diferenciácia sa nemohla zaobísť bez mocenského presadenia a zabezpečenia nebolo by možné ochrániť ani vznikajúce súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov (najmä pôdy) riadenie spoločnosti sa zaoberá len vládnutím, stáva sa nositeľom verejnej moci, postupne si vytvára štátne orgány riadenie - verejná moc sa vyčleňuje ako samostatná spoločenská funkcia, vzniká štát Štát forma organizácie spoločnosti, ktorá vznikla a existuje na základe spoločenskej zmluvy neosobný mocenský mechanizmus, ktorého cieľom je efektívne spravovať územie a všetko, čo sa na tomto území nachádza (ľudia, inštitúcie, majetok, príroda…) štát sú aj inštitúcie, ktoré rozhodujú a kontrolujú pojem štát pochádza z latinského status, čo znamená stav, ústava al. aj poriadok - prvý krát ho v polit. terminológii použil Machiavelli v 18. a 19. st. sa výraz pojmu štátu postupne stabilizoval v súčasnosti štát chápeme ako politický, ekonomický, sociálny a geograficko-teritoriálny útvar a na ňom žijúce obyvateľstvo, nad ktorým viac alebo menej z jeho vôle vykonávajú moc jeho príslušné orgány moc vo vnútri štátu i navonok je nezávislá a uznaná inými štátmi - vyznačuje sa združením obyvateľov určitého územia do právneho celku Štát môže vzniknúť aj pričlenením jedného štátu k druhému (NSR a NDR) rozčlenením doterajšieho štátu na niekoľko iných odčlenením časti územia od pôvodného štátu
Kľúčové slová:
Štát
formy štátu
funkcie štátu a právny štát
monarchia
republika
Obsah:
- Úvod
1. Definícia štátu
1.1. Teórie vzniku štátu
1.2. Charakteristicke znaky štatu
2. Formy štátov
2.1. Monarchia a republika
2.2. Monarchia
2.3. Republika
3. Funkcie štátu
4. Právny štát
Záver
Literatúra
Zdroje:
- Cibuľka, Ľ. a kol.: Vybrané kapitoly z dejín a náuky o spoločnosti, PFUK, Bratislava 2004 ISBN 80-7160-181-0
- Internet