Štatistika, požiarovosť v rokoch 2003 až 2007 v SR podľa príčiny vzniku požiaru

Človek, pri prispôsobovaní sa drsným životným podmienkam, najprv našiel oheň, naučil sa ho sám zakladať a používať vo svoj prospech. Často sa však stávalo, že sa mu oheň vymkol spod kontroly a vtedy mu namiesto úžitku priniesol veľké škody. Stal sa z neho živel. To viedlo človeka ku snahe obmedziť škodlivé účinky ohňa. Takáto snaha viedla postupne k poznaniu hasiacich účinkov vody za dažďa, neskôr hliny a piesku, než sa pokúsil používať k uhaseniu ohňa konáre stromov. To viedlo ku vzniku hasičského náradia a strojov na hasenie, zodpovedajúce stupňu vývoja spoločnosti v ktorej žil. Kedysi bolo hasenie požiarov neorganizované až chaotické a spôsobovalo ešte väčšiu škodu ako oheň sám. Až oveľa neskôr sa ľudstvo dopracovalo k poznaniu, že úspešný boj s požiarom je možný združovaním sa v spolkoch súvisiac s vystrojovaním a vydávaním predpisov v oblasti ochrany pred požiarmi. Podľa záznamov, prvý požiarny poriadok vydal v roku 1788 cisár Jozef II pre bývalé Uhorsko, ku ktorému patrilo aj Slovensko.