Štítnik baníctvo

V romantickej časti horného Gemera, v jednom z malebne krásnych údolí Rožňavského okresu, odkiaľ sú v priaznivom počasí dobre viditeľné už aj vrcholce mohutných Karpát a Tatier, leží skromná, no nie málo významná obec Štítnik (286 m n.m.). Je to obec útulná, listnatými a zmiešanými lesmi krásne ovenčená a podľa tradície ešte aj dnes často „mestom“ nazývaná. A nie bez dôvodu a opodstatnenia. Veď nie je ani dávno, keď orientačné tabule vstupných ciest po okrajoch obce postavené s pýchou dávali na vedomie tam prichádzajúcim cudzincom a známym, že miesto, doktorého zavítali, alebo cez ktoré prechádzajú je „ Město Štítnik“.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1243 v listine kráľa Belu IV. Ákošovcom – Filipovi a Detrichovi Bebekovcom. Dejinné podklady dokladujú vznik osídlenia ešte skôr a počiatky siahajú až do staršieho stredoveku - v 12. storočí patril kráľovským zbrojnošom, ktorí vlastnili Gemerský hrad. V spomínanej dotačnej listene sa ako vôbec prvý v Uhorsku spomína Ditrichov hámor na železo. Názov obce (Chytnek, Chetnug, Chetnek, Citnik, Czethnek, Schitnek, Schitnik) je odvodený buď z mena výrobcov štítov, alebo súvisí s označením uhliarských milierov (vulgo sczyty). Teda to potvrdzuje skutočnosť, že miestny obyvatelia sa od začiatku venovali ťažbe nerastov, najmä železnej rude, ktorú aj spracovávali,
ale aj medi, pričom natrafili aj na ložiská zlata.
Historické dokumenty a okolnosti zaraďujú Štítnik medzi prvé miesta, kde sa začala spracovávať železná ruda a rozvíjalo sa hutníctvo na Slovensku, ale aj v bývalom Uhorsku.