Technológia zvárania

Technologické, kvalitatívne a najmä ekonomické aspekty v súčasnosti často k rát nedovoľujú vyhotoviť výrobok z jedného celku technológiami odlievania, tvárnenia, alebo obrábania. Tým sa otvára priestor pre technológiu zvárania, ktorá z menších časti vytvorí ich nerozoberateľným spojením väčší ceíok-zvarok. Bez zvárania si dnes nevieme predstaviť stavbu mostov, lodí, budov, automobilov a ďalšieho obrovského množstva výrobkov nielen z oblasti strojárstva. Pozícia zvárania podľa poradia rozsahu jeho využívania medzi ostatnými strojárenskými technológiami sa tak pohybuje okolo 3. až 4. miesta.
Medzi zváracie procesy zaraďujeme i naváranie, tvrdé a mäkké spájkovanie, ktoré sú istými modifikáciami zvárania. Okrem toho sa v oblasti zvárania stretávame i s procesmi príbuznými procesu zvárania: tepelné delenie materiálov, drážkovanie, nanášanie kovov striekaním, ktoré sa často kombinuje s naváraním.
2.2.1 ZÁKLADNÉ POJMY
Základné pojmy z oblasti zvárania kovov definuje norma STN 05 0000 a zároveň vymedzuje ich význam. Názvy základných pojmov sú rozdelené do 4 Častí:
• všeobecné pojmy
• spôsoby zvárania
• zvarové spoje a zvary
• technológia zvárania
Zo všeobecných pojmov je potrebné ujasniť si najmä významy a vzájomný vzťah nasledovných pojmov:
Zváranie je proces vyhotovovania nerozoberateľných spojov dosiahnutím medziatomovych väzieb medzi spájanými časťami pri ich ohreve alebo plastickej deformácii, alebo pri spoločnom pôsobení jedného i druhého.
Zváraná konštrukcia je kovová konštrukcia vyhotovená zváraním jednotlivých častí.
Zvarok je časť konštrukcie, v ktorej sa zvárajú navzájom pripojené Časti.
Zvarový spoj je nerozoberateľné spojenie vyhotovené zváraním
Zvar je Časť zvarového spoja, vytvárajúca sa v dôsledku kryštalizácie roztaveného kovu alebo
plastickej deformácie pri tlakovom zváraní, alebo kombináciou kryštalizácie a deformácie.
Zvar je teda Časťou zvarového spoja, ktorý je zasa časťou zvarku, z ktorého alebo ktorých pozostáva celá zváraná konštrukcia.
Špeciálnym prípadom je naváranie, kedy nanášame vrstvu kovu na povrch súčasti pomocou zvárania. Dôvodom pre nanesenie vrstvy kovu môže byť, napr. obnovenie pôvodných rozmerov opotrebenej súčiastky, alebo vytvorenie vrstvy, ktorá bude mať lepšie vlastnosti ako materiál, na ktorý sa navára. Vrstvu zvarového kovu vytvorenú naváraním na základný materiál potom nazývame navar.
Základný materiál je materiál, ktorý sa zvára, alebo sa naň navára.
Materiál, ktorý sa používa na vytvorenie zvaru alebo návaru a ktorý sa zúčastňuje popri základnom materiáli zváracieho pochodu, voláme prídavný materiál.
Ďalšie dva pojmy, ktoré sa Často zamieňajú, alebo nevhodne používajú, sú zvarový kov a zvarový kov spoja. Zatiaľ čo zvarový kov je kov odtavený z prídavného materiálu bez premiešania so základným materiálom, zvarový kov spoja je kov odtavený z prídavného materiálu a premiešaný so základným materiálom.
Na príklade V tupého zvarového spoja sú vysvetlené ďalej uvádzané základné pojmy (obr. 2.2.1.1).
Koreň fcvaru - časť zvarového spoja v miesle rubu prvej zvarovej vrstvy. Zvarová plocha - časť povrchu základného materiálu určená pre zvarový spoj. Návarová plocha -časť povrcliu základného materiálu určená na naváranie. Zvarový úkos - skosenie základného materiálu pre potrebu zvárania. Styčná medzera - medzera medzi zváranými Časťami pred zváraním.
Koreňová medzera - vzdialenosť medzi zváranými dielcami v mieste budúceho koreňa zvaru.
Otupeníe - neskosená časť zvarovej plochy v mieste budúceho koreňa zvaru. Uhol skosenia - oslrý uhol medzi plochou skosenia hrany a plochou Čela.
Uhol rozovretia - uhol medzi skosenými hranami zváraných Častí. Zvarová medzera - najkratšia vzdialenosť medzi zvarovými plochami častí pripravených na zváranie.
HÍbka závaru - najväčšia hĺbka roztavenia základného materiálu v priereze zvaru alebo na¬varenej húsenice.