Technológie vodného hospodárstva

Ako prvý v regióne strednej Európy bol v Rakúsku schválený Ríšsky vodný zákon č. 93/1869.
Na našom území bol ,ako prvý vydaný Uhorský vodný zákon, základným článkom XXIII/1885 a novelizovaný článkom XVIII/1913. Tento zákon platil pre Slovensko a Podkarpatskú Rus.
V tomto zákone je v § 2 definícia vodovodov, ktorá je :“Vodovody (kanály, jarky, potrubia a podobné), ktoré vodu do budovy alebo na pozemok vedú alebo ju odtiaľ odvádzajú, tvoria spolu s právom vedenia vody príslušenstvo tej nemovitosti, k službe ktorej sú určené“.
Veľmi zaujímavá je Hlava I. zákona O užívaní vody tak , ako je uvedené v § 10 kde s vodami, ktoré pochádzajú z prameňov, zo spodných vôd alebo so srážiek, a s ich odtokmi, nakladá voľne so zachovaním práv iných osôb ten, na pozemku koho prameň alebo spodná voda vyviera, alebo na pozemku koho srážky spadli , dokiaľ voda neopustí hranicu jeho majetku.
V ďalšom paragrafe (§ 11) je upravené právo k vode tak, že majiteľ nemôže nakladať na škodu druhých osôb, keď užívajú vody mimo priestoru jeho majetku na základe úradného povolenia alebo skutočne jestvujúceho oprávnenia.
Tam, kde sa ukazuje trvalý nedostatok vody ,a keby nebolo možné ináč mu odpomôcť, môže úrad obmedziť aj právo voľného nakladania dľa § 10.
O užívaní vôd, ktoré nepatria pod ustanovenia § 10 tohto zákona, rozhoduje úrad dľa ustanovení tohto zákona (cit. § 18). V samostatnej Hlave IV. sú v podstate upravené vodárenské spoločnosti, ktoré sú definované ,ako vodné družstvá.