Úloha a premeny tajnej polície v ZSSR

Tajná polícia je neoddeliteľnou súčasťou inštitucionálneho zriadenia každého štátu. Čo je však neoddeliteľnou súčasťou inštitucionálneho zriadenia totalitného typu štátu je všemocnosť tajnej polície. Práve táto všemohúcnosť ju neskôr oddeľuje od štátu, stáva sa štátom v štáte, mocnejším a silnejším, než je on sám. Totalitný štát je pre svoje obyvateľstvo zaiste vrahom, ale to nestačí. Tajná polícia je jeho hrobárom, a ten rozhoduje, kde bude hĺbiť hroby a ako hlboko, ale jediné, čo nedokáže predvídať je - pre koho. Samozrejme, neodmysliteľnou praxou sovietskej tajnej polície bolo aj vypracovávanie zoznamov budúcich obetí. Najviac sa však zabudli báť tí, ktorí na týchto zoznamoch neboli, ale aj tí, ktorí ich písali. Možno boli obozretní, ale nemali strach a bez strachu je prežívanie v totalitnej spoločnosti nemysliteľné. Tajná polícia vie, kto budú jej budúce obete, ale vie aj to, ako z nich urobiť zabudnuté obete, a to aj v časoch, keď budúcnosť je už dávno minulosťou. Hroby jej obetí sú bez mien, mená týchto obetí boli napísané len raz a len pre potreby ich kata. Je otázne, nakoľko môžeme hovoriť o skutočne „tajnej“ polícii. Každý o jej existencii vie, každý vie, že môže byť jej obeťou, ale to nie je to, čo ju robí tajnou. Každý vie, že by bolo zbytočné unikať, spočiatku nikto ani nevie, že by mal unikať. Nikto si nie je istý možnosťami úniku. To ju robí tajnou, tajne sa správajú ľudia, ktorí o nej vedia, oni sa snažia prežiť v tajnosti. Aké však teda boli prvé impulzy, ktoré podnietili vznik tajnej polície vo formujúcom sa Sovietskom zväze?