Vlastníctvo a jeho vplyv na výkonnosť podniku

Slovenská republika patrila do roku 1989 medzi socialistické štáty, v ktorých existovala tzv. príkazová ekonomika. Bol to systém organizácie a riadenia hospodárskej činnosti, založený na príkazoch a administratívnych rozhodnutiach z centra, čiže strany a vlády. Typické pre túto ekonomiku bolo centrálne plánovanie, štátne vlastníctvo, monopolné postavenie výrobcov. Existoval centrálny národohospodársky plán, ktorý si stanovoval nereálne plány, určoval pre jednotlivé podniky a odvetvia kvóty, čo sa bude vyrábať, ako sa bude vyrábať, kto a ako bude spotrebúvať.
Spravidla to bola ekonomika nedostatková, kde nejaký tovar chýba a iný, nepotrebný sa hromadí, pretože ho nikto nepotrebuje. Tento systém neumožňoval efektívne využívať výrobné zdroje krajiny, či už materiálne alebo personálne.
November 1989 naštartoval proces, ktorý nazývame ekonomickou transformáciou, a ktorý bol založený okrem iných aspektov aj na rýchlej a rozsiahlej zmene vlastníckych vzťahov. Tento proces však nemohol byť spustený bez jasnej legislatívy. Odborníci si pritom uvedomovali, že táto legislatíva neobsahuje prvky trhovej ekonomiky a tiž im bolo známe, že postupnosť krokov – najprv změna legislatívneho systému a až potom spustenie procesu privatizácie – sa nedá pri nevyhnutnom dôraze na rychlost transformácie celkom dodržať.