Význam personálneho zabezpečenia v priemyselných podnikoch

Úspešnosť spoločenského systému národného hospodárstva, ako spôsobu usporiadania ľudí práce, či už v makrorovine (národné hospodárstvo), alebo v mikrorovine (podnik), je teda významne závislá na spôsobe usporiadania (štruktúre, organizácii) pracovníkov, ale aj na samotných pracovníkoch. Človeka pri práci, pracovníka, musíme vidieť a akceptovať ako celok, utvorený danosťami tela a ducha. Taký, vo svojej celosti, sa situuje už od narodenia v rozličných sústavách spoločenských vzťahov (rodina, sídelná jednotka, cirkev, národ a neskôr škola, pracovisko a rozličné spolky a organizácie). Vidieť človeka v jeho celosti znamená vidieť ho aj v súvislostiach uvedených spoločenských vzťahov.
V spoločnostiach s vyspelou ekonomickou sústavou sa vidí a akceptuje človek v jeho celosti. Sledujú a využívajú sa v riadiacej činnosti všetky jeho danosti (telesné, duševné, spoločenské). Tieto orientácie môžeme pozorovať napr. v aplikáciách:
1. Teórie “human engeneering“, ktorá sa zaoberá zlepšovaním podmienok, predovšetkým fyzického prostredia človeka (teplo, farba, hluk, a pod.) a výrobných metód pre vytváranie optimálnych podmienok pre uplatňovanie ľudského faktora, najmä pri formovaní postojov k práci a podniku.
2. Teórie personalistiky, ktorá sa zaoberá tvorbou a formovaním personálu podniku a jeho spôsobom usporiadania (spoločenským systémom podniku) pre jeho optimalizáciu. To všetko v záujme plnenia úloh a jednotlivých funkcií podniku, ale aj v záujme sebarealizácie personálu podniku.
Obidve uvedené teórie sledujú ľudský faktor prostredníctvom jeho elementov, ktorými sú:
- demografické danosti personálu (pohlavie, vek...),
- kvalifikačné danosti personálu (profesiová pripravenosť, profesiová prax, individuálne danosti - fyziologické, psychické a spoločenské),
- psychické a spoločenské danosti personálu vyplývajúce z práce a pracovných podmienok (motivácia, stimulácia), zo spoločenských vzťahov v pracovných skupinách a v podniku, zo spoločenských vzťahov mimo podniku, napr. v rodine, sídelnej jednotke a pod.

Uvedené elementy ľudského faktora vo výrobe a v práci vôbec, ktoré sú základom aktivity a iniciatívy ľudí, nie sú nemenné. Prejavy a dôsledky ich existencie a menlivosti na pozadí pracovnej činností sleduje personalistika. Dbá o ich pozitívne využívanie. Posluhuje si pri tom poznatkami psychológie, sociológie, pedagogiky, práva, teórie riadenia, praxeológie, sociotechniky a ďalších spoločenskovedných disciplín.
Personalistika využívajúc poznatky spoločenských vied, vytvára predpoklady racionalizácie spoločenského riadenia podniku. Nároky na jeho úroveň (vedeckú, humánnu) neustále rastú. Očakáva sa od neho, že bude racionálne pracovať s ľuďmi: