Zem a zemské zdroje

Povrchová ťažba nerastných surovín je relatívne mladá technologická disciplína dobývania, s výnimkou niektorých povrchových nálezísk kovov a ich rúd. Na konci 19. storočia vznik väčšieho dopytu po nerastných surovinách, ako aj vývoj technológie parných strojov, umožnili modernizáciu povrchového dobývania. Odstraňovanie veľkých množstiev nadložných hornín (jalovina) a využívanie väčších množstiev nerastných surovín (uhlia, železa a bauxitu) si vyžiadalo vývoj technológie povrchového dobývania, s čím súvisel aj príslušný výskum. Priemyselné štáty ako USA, Nemecko, Austrália, Rusko vďaka ich prirodzeným podmienkam mali hlavnú zásluhu na tom, že povrchové dobývanie je na dnešnom stupni vývoja, kedy už môžeme rozmýšľať o automatickom povrchovom lome ako o možnom cieli v banskej činnosti pri povrchovom dobývaní nerastných surovín. Vývoj technológie stále umožňuje zvyšovanie hraničnej hĺbky povrchových lomov...