Zodpovednosť človeka a ekologická kríza

Človek svojou činnosťou už od nepamäti zanecháva za sebou stále viditeľnejšie stopy narušovania ekosystémov. Už pračlovek zhotovovaním nástrojov si svoje prostredie prispôsoboval tak, aby mu vyhovovalo. Prechod k poľnohospodárstvu umožnil výrazný nárast populácie. Človek začal potrebovať množstvo dodatkovej energie, ktorú bral len zo živých systémov a obnoviteľných zdrojov. Pôvodná morálka sa týkala len vzťahov medzi jednotlivcami v rámci rodiny, kmeňa, či spoločenstva. Na prírodu sa prihliadalo len potiaľ, pokiaľ slúžila účelu. Človek sa nestaral o stav prírody a prírodných zdrojov. Príroda bola všade okolo a zdala sa byť nevyčerpateľná – stačilo brať. Získavanie dodatkovej energie umožnilo rýchly rast ľudskej populácie, vznik väčších spoločností a kultúr. S rastom ľudskej populácie vzrástli aj nároky na prírodné zdroje.