Advokátske povolanie v podmienkach EÚ

V spoločnosti, v ktorej jedným z najdôležitejších princípov je úcta k demokracii, plní advokát osobitnú úlohu. Jeho povinnosti sa neobmedzujú len na dôsledný výkon toho, na čo bol poverený v rozsahu zákona. Musí slúžiť záujmom spravodlivosti a záujmom tých, ktorých práva a slobody mu boli v dôvere zverené na obhajobu. Je povinný nielen presadzovať vec klienta a zastupovať ho, ale zároveň byť jeho poradcom. Z funkcie, ktorú má advokát plniť, vyplýva množstvo právnych a morálnych povinností (ktoré sa niekedy zdanlivo dostávajú do vzájomného rozporu) vo vzťahu ku:
• klientovi,
• súdom a iným orgánom, pred ktorými advokát zastupuje klienta, resp. pred ktorými koná v klientovom mene,
• advokátskemu povolaniu vo všeobecnosti a ku každému kolegovi - advokátovi osobitne,
• verejnosti. Pre verejnosť je existencia slobodného a nezávislého povolania, zjednoteného úctou k pravidlám, ktoré vytvára samotné povolanie, základným prostriedkom ochrany ľudských práv proti moci štátu a iným záujmom v spoločnosti.

Prebiehajúca integrácia Európskej únie a Európskej hospodárskej oblasti, ako aj nárast objemu cezhraničnej činnosti advokátov v rámci Európskej hospodárskej oblasti vyústili do potreby formulovať spoločné pravidlá platné pre všetkých advokátov v Európskej hospodárskej oblasti bez ohľadu na to, v ktorej advokátskej komore sú zapísaní. Špecifickým cieľom pravidiel je snaha zmierniť ťažkosti, ktoré vyplývajú z aplikácie „dvojitej deontológie“ podľa čl. 4 Smernice ES 77/249 z 22. marca 1977. Problémy advokátskeho povolanie v podmienkach EÚ rozoberám bližšie v nasledujúcej seminárnej práci: