Analýza a význam aplikácie muzikoterapeutických metód

1. Vokálny prejav - spev

Príroda obdarila človeka komplexom orgánov, ktorými môžeme vytvárať rôznorodé hudobné prvky. Najdokonalejším z týchto komplexov je systém dychovo-hlasovo-artikulačných orgánov, prostredníctvom ktorých vzniká spev, reč, rôzne iné artikulované a menej artikulované zvuky a hvízdanie.
Medzi najstaršie umelecké činnosti človeka patrí spev. Spev mal už od pradávna svoje rôzne funkcie - od spevných foriem dorozumievania sa pri práci a pri love až k zaháňaniu duchov a démonov. V rámci liečebného využívania hudby už staroveké národy poukazovali na pozitívne psychické a somatické účinky spevu. V starom Grécku patrila hudobná výchova so spevom, recitáciou a poéziou k základným zložkám výchovy mládeže slobodných vrstiev. V našich dejinách to boli najmä J. A. Komenský (1632) a Š. Majer (1844). Podľa nich spev pomáha čistote hlasu a reči, slúži zdraviu a vedie k morálnej a estetickej výchove.