Analýza Bratislavského kraja

Bratislavský samosprávny kraj sa nachádza v západnej a juhozápadnej časti SR, zaberá územie 2052,6 km² a svojou rozlohou je najmenším krajom Slovenskej republiky.

Pre Slovenskú republiku je to kraj významný, keďže sa tu nachádza množstvo dôležitých obchodných, finančných, investičných, priemyselných križovatiek, ktoré republiku spájajú s mestami ako sú Viedeň, Budapešť a iné. Dôležitým faktorom je aj rozvinutosť infraštruktúry, z ktorej významné je letisko Milana Rastislava Štefánika.

Z geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na historickej križovatke obchodných ciest - podunajskej a severo – južnej, tzv. jantárovej ceste. 

Súčasná centrálna poloha kraja v stredoeurópskom priestore, dobrá dopravná dostupnosť a plnenie funkcie medzinárodnej križovatky v cestnej a železničnej doprave, vzrastajúci význam vodnej a leteckej dopravy a dosiahnutá úroveň ukazovateľov v ekonomickej a sociálnej oblasti patria k výrazným rozvojovým faktorom Bratislavského kraja.

Zo severnej a východnej strany susedí s Trnavským krajom, na juhu hraničí s Maďarskou republikou a na západe s Rakúskom. Hranicu s Rakúskom tvorí rieka Morava a v dĺžke 37 km druhá najväčšia európska rieka Dunaj. V blízkosti hraníc kraja sú hranice Českej republiky. Sídlom Bratislavského kraja je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava s významnými politickými, ekonomickými a spoločenskými funkciami. Územnú a sídelnú štruktúru Bratislavského kraja tvorí 73 obcí, z ktorých 1 má štatút hlavného mesta SR (Bratislava) a 6 má štatút mesta (Malacky, Stupava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Senec).

Na území Bratislavského kraja sa nachádzajú alebo do neho čiastočne zasahujú 3 veľkoplošné chránené krajinné oblasti s celkovou výmerou 47 834 ha. Ide o CHKO Malé Karpaty, CHKO Záhorie a CHKO Dunajské luhy.

Už na základe vyššie spomenutých skutočností je zrejmé, že Bratislavský kraj vždy bol a aj bude veľmi významným centrom a tým bude aj naďalej prekonávať svoje hranice, či už v regionálnom rozvoji alebo rozvoji celonárodnom.

V tejto semestrálnej práci sme sa snažili bližšie analyzovať jednotlivé oblasti regiónu, či už z pohľadu demografie, ekonomickej analýzy alebo technickej infraštruktúry. Veríme, že nadobudnuté poznatky a fakty pomôžu lepšie pochopiť ako problematiku kraja, tak aj jeho početné výhody pre Slovenskú republiku.