Aristoteles - antickí filozofi

Aristoteles patril k antickým filozofom. Žil v období klasickom (obdobie idealistické), v rokoch 384 až 322 pred našim letopočtom. Narodil sa v Grécku, pochádzal z lekárskej rodiny. Už ako sedemnásťročný prišiel do Atén, kde sa stal Platónovým žiakom. Na Platónovej akadémii zotrval dvadsať rokov a po smrti Platóna určitý čas cestoval. Po návrate do Atén založil vlastnú filozofickú školu, ktorú nazval Lykeion (z tohto názvu je odvodené pomenovanie lýceum). Ako učiteľ prednášal pre malý okruh pokročilých žiakov, ale mal aj populárnejšie prednášky pre širší okruh poslucháčov.
Možno ho nazvať aj najuniverzálnejším filozofom, pretože jeho filozofia sa dotýka rôznych oblastí a niektoré z jeho myšlienok sa ujali aj v dnešnej filozofii.
To, čo robí určitú vec vecou, je niečo najvnútornejšie - duša, tak isto ako u človeka je duša podstatou súdržnosti najvnútornejšieho. Ako prvý použil pojem Boh - tento ale nemal dnešný význam stvoriteľa ale znamenal „prvý hýbateľ“ alebo duch, sila, dynamika, energia.