Aristoteles - O duši

Aristotelovo chápanie duše, jej zložky a porovnanie Aristotelovho chápania s Platónovým chápaním..

„Aristoteles zaujíma v antickej filozofii výnimočné postavenie zavŕšiteľa.“
Narodil sa v roku 384 p.n.l. V roku 367 odchádza do Atén, kde sa stáva Platónovým žiakom. Neskôr sa tu na gymnáziu venoval vede. Zomiera v Chalkide. Je považovaný za zakladateľa logiky a rady vedeckých disciplín. Filozofiu delil na teoretickú, praktickú a poetickú kategóriu. Podľa neho pri vzniku vecí pôsobia štyri príčiny: „prvá príčina je látkova, alebo materiálna a je ňou to, z čoho vec vzniká; druhá príčina je formálna a určuje tvar, formu vecí; tretia príčina je pôsobiaca a z nej vychádza počiatok zmeny; štvrtá príčina je účelová a určuje konečný ciel.“ Za jeho hlavné spisy sa pokladajú Metafyzika, Prvé a druhé analytiky, Fyzika a spis O duši.