Asertivita v komunikácii

V styku s inými ľuďmi sa často stáva, že sa nevyhneme situáciám, ktoré sa veľmi ťažko riešia. Väčšinou ide o nepríjemné momenty, keď od nás niekto niečo požaduje. Niečo, čo nechceme alebo čo nám nevyhovuje. Takéto situácie je potrebné riešiť. K ich riešeniu však každý pristupuje podľa svojho uváženia.

Živočíšni predkovia človeka používali k riešeniu konfliktov dva prostriedky - boj (agresia) a únik (pasivita). Človek pridal nový prostriedok - verbálnu komunikáciu - riešenie situácií a konfliktov tak, aby z konfliktu neodchádzala ani jedna zo zúčastnených strán porazená. Tento nový prostriedok by sme mohli nazvať asertivitou.

Asertivita je odvodená z latinského slova "asercio", resp. z anglického slova "to assert" a voľne sa prekladá ako ,,niečo požadovať, tvrdiť, ubezpečovať“. Považuje sa za jednu z najdôležitejších ciest pri budovaní medziľudských vzťahov. Asertívne správanie predstavuje súbor taktík, ktoré nám napomáhajú presadiť svoju oprávnenú požiadavku alebo povedať ,,nie“ na neprijateľné nároky tak, aby sa tým nedotkli práva iných ľudí. Východiskové princípy asertivity môžeme nájsť u Američana A. Slatera, ktorý už pred vyše päťdesiatimi rokmi ako prvý presadzoval, že človek má právo dať najavo svoje názory, postoje, oprávnené požiadavky, nemá sa báť oponovať. Jeho praktické tréningy sa zameriavali na primerané prejavy emócií, spontánne reakcie, umenie dať najavo svoje priania, požiadavky. Cvičil svojich študentov postupom vyrovnávania sa s oprávnenou i neoprávnenou kritikou i s vlastnými chybami. Učil umeniu požiadať druhého o láskavosť bez pocitu trápnosti. Veľmi dobre vedel, že kompromis je často najväčším víťazstvom.