Popis:
ČO JE TO ASERTIVITA
Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných.
Slovo asertivita pochádza z latinského slova "asercio" resp. z anglického slova "to assert", čo znamená "tvrdiť, požadovať".
Autorom asertivitívnej komunikačnej metódy je Američan Andrew Salter, ktorý tento pojem použil prvý raz v roku 1949. Učil spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, primeranému vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkách a tiež schopnosti povedať "nie". Zároveň však za najväčšie víťazstvo považoval kompromis, uspokojujúci všetky strany.
Skutočná asertivita je nástroj na odstránenie manipulácie a extrémnych foriem správania, akými sú pasivita a agresivita.
Pojem "asertivita" nie je chápaný vždy správnym spôsobom.
V pokrivenej verzii je asertivita chápaná ako nástroj na tvrdé presadenie seba a vlastných cieľov. Neoprávnene sa považuje za akési synonymum neohľaduplnosti a agresivity, aj keď jej skutočný význam je pozitívny (v roku 1966 autori Wople a Lazarus jednoznačne odčlenili pojem asertivita od pojmu asertivita). Tvorí popri agresivite a pasivite tretí spôsob medziľudského správania sa. Asertivita znamená dávať priestor nielen svojim názorom, predstavám, ale aj cudzím. Je spojená s pozitívnym videním druhých a s umením načúvať. Asertívny človek spája svoju sebaúctu s úctou k druhým.
Kľúčové slová:
asertivita
manipulácia
agresia
pasivita
komunikačné štýly
asertívne techniky
asertívna komunikácia
Zdroje:
- Capponi, V. – Novák, T.: Asertivně do života
- Asertivitou proti stresu. 1. vydanie, Praha: Grada, 1996
- Manuel J. Smith: When I Say No, I Feel Guilty, 1975