Behavioristická (neoklasická) škola manažmentu (Základy manažmentu)

1.1 Úvod do behavioristickej školy manažmentu

V dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia prebiehali v priemyselne vyspelých krajinách hlboké sociálne a ekonomické zmeny. Hromadná výroba, prudký rast produktivity práce a skracovanie týždenného pracovného času menili správanie robotníkov. Dochádzalo k nespokojnostiam a konfliktom. Manažéri, výskumníci aj teoretickí pracovníci v oblasti manažmentu začali sústredovať pozornosť na ľudské zdroje, medziľudské vzťahy a správanie ľudí. To zapríčinilo vznik nových teórií, ktoré zdôrazňujú psychologicko sociálnu stránku, tj. zvýrazňujú ľudské komponenty na rozdiel od klasickej teórie manažmentu, ktorá mala len mechanický pohľad na človeka,najmä taylorizmus a dívala sa neho len jako na stroj.Tieto nové prístupy manažmentu nesú rôzne pomenovania ako napr. Humanistická výzva, Priemyselný humanizmus, Doktrína ľudských vzťahov, Revolúcia behavioristických vied, Behavioristická koncepcia, Neoklasická teória a pod.
Predstavitelia tejto teórie sa zamerali na skúmanie takých faktorov, ako sú napr. psychologické motívy správania sa ľudí v pracovnom procese, skupinové vzťahy, problémy konfliktu a spolupráce, komunikácia a komunikačné bariéry, štýl vedenia ľudí, neformálna organizácia a podobne. Na základe psychologických a sociologických poznatkov tento smer odvodzuje odporúčania na výber a rozmiestňovanie pracovníkov, na vedenie ľudí a ich stimuláciu.
K predstaviteľom tejto teórie patria : Mary P. Foletová, Chester Barnard, Elton Mayo, Abraham Maslow, Douglas McGregor, Hugo Munsterberg.
...