Biodiverzita prírodnej rezervácie Sitno

2. BIODIVERZITA PR SITNO

Z vegetačného hľadiska je zaujímavé stretávanie sa vegetačných stupňov. Na južných grúňoch tvorí porasty dub zimný, na skalnatých stráňach, sutinách a skalných stenách rastú teplomilné prvky. Z najvýznamnejších druhov na území nájdeme kuričku chlpatú kríčkovitú ( Minuartia hirsuta ssp. frutescens ), krtičník jarný ( Scrophularia vernalis ), kukučku vencovú ( Lychnis coronaria ), cesnak žltý ( Alium flavum ), poniklec obyčajný veľkokvetý ( Pulsatilla vulgaris ssp. grandis ), plavúň jedľovitý ( Lycopodium selago ), kosatec trávolistý ( Iris graminea ), zvonovec ľaliolistý ( Adenophora liliifolia ). Izolovanú lokalitu tu má a najvýchodnejšiu hranicu rozšírenia dosahuje pichliač bezbyľový ( Cirsium acaule ). Ruiny hradu a Tatárska lúka sú historicky významnými objektmi ( Ponec, 1981 ). Najrozšírenejšie rastlinné spoločenstvo v skúmanom území, ako aj badateľný vegetačný stupeň predstavujú dubovo – hrabové lesy karpatské. Nachádzajú sa hlavne v menej exponovaných dolinách až do výšok okolo 800 m.n.m. ( Lehotský, 1991 ).