Bytie

I. T. Frolov :Filozoficky slovník Pravda 537st. 3 doplnene a prepracovane vydanie BA 1982
Bytie- je chápané ako pojem ktorý označuje objektívny svet teda svet hmoty. Opiera sa o dialekticky materializmus ktorý stotožňuje bytie iba s materializmom tohto sveta. Odmieta iné vysvetlenia bytie a označuje ich ako idealistická predstava o bytí pred hmotou alebo ako idealistické pokusy vytvoriť z bytia vedomie. Dialekticky materializmus uznáva bytie za prvotne a vedomie za druhotne ale vedomie nevykladá pasívne ale aktívne ktoré na vedomie pôsobí. Ďalej je bytie ako najvšeobecnejší abstraktný pojem označujúci existenciu vôbec. V tomto prípade treba bytie odlišovať od reality, existencie, skutočnosti atd. Ako konkrétnejších a hlbších charakteristík objektívnych procesov a javov.
Georg Klaus. Manfred Buhr: Filozoficky slovnik 457 st. Nakladatelstvo Sloboda Praha 1985
Bytie- všetko existujúce, ako materiálne, tak i ideálne, nezá¬visle na akomkoľvek ďalšom určení. Pojem bytie je indiferentní voči základnej otázke filozofi, a preto použitie bez ďalšieho určenia, stiera protiklad materializmu a idealizmu.
V dejinách filozofie hral pojem bytie mimoriadne veľkou úlohu, pričom jeho obsah podliehal podstatným zmenám a v závislosti na zodpovedanie základnej otázky filozofie bol interpretovaný rôzne. Svojou podstatou materialistické pojatie bytia zastával Parmenidés. Jedno, večné, nehybné, nepremenné a nedelené bytie pokladal za materiálni substanciu sveta. Pretože je možno myslieť len súcno, je preto bytie a myslení totožne, je rovnakého druhu. V protikladu k tomu Platón razil extrémne idealistické pojatie bytia, podľa ktorého bytiu náleží len večným ideám, zatiaľ čo materiálni svet je len „tieňom" týchto ideí a pozná len vznikaní a zanikaní. Zvláštni vplyv na ďalší vývoj filozofie malý Aristotelove názory na bytí. Ari¬stoteles požíva tohto pojmu v mnohá významných, avšak prvý význam je ten, „ čo je vec, čím sa označuje podstata ", a preto teda „podstatou je to, čo prvé je, nie len ako určení na inom, ale je podstate". To je však forma či podoba, ktorej bytie je základom všetkého. Aristoteles pokladal za prvú úlohu filozofie skúmať súcno, pokiaľ je, bytie ako také. Z tohto kladenia otázky sa vyvinula metafyzika a onto¬lógie ako filozofické disciplíny.Ústredne miesto zaujíma kategórie bytia vo filozofii Tomáša Akvinského a v novotomismu. V hierarchii súcna stojí na vrcholu božské bytie dávajúce bytie všetkému ostatnému súcnu. V tomistickém realismu je pomocou pojmov bytia zreteľné vyjadrené stieranie protikladu materializmu a idealizmu. Podlé toho bytie určuje síce ludcké myslenie, avšak bytie zahrnuje nielen bytíe materiálne, ale predovšetkým duchovne božské bytie, ktoré je základom všetkého.