Česko-slovenská spolupráca vo vede a umení

Podmienky pre rozvoj slovenskej vedy a umenia v Uhorsku boli nežičlivé a z tohto dôvodu jej predstavitelia vítali ústretovosť , spoluprácu a pomoc českej strany. V prvých rokoch činnosti spolku Českoslovanskej jednoty sa vedecká spolupráca rozvíjala najmä zásluhou jednotlivcov. Tu vynikala osobnosť profesora filológie Františka Pastrnka. Ten udržiaval kontakty s viacerými slovenskými pracovníkmi, napríklad s botanikom a etnografom Jozefom Ľ. Holubym, literárnym kritikom a jazykovedcom Jozefom Škultétym, jazykovedcom a etnografom Františkom Šujanským, zberateľom ľudovej slovesnosti a jazykovedcom Adolfom P. Zátureckým, historikom Júliusom Bottom, historikom a archivárom Pavlom Križkom a ďalšími. Ústrednou témou boli otázky týkajúce sa dialektologického výskumu slovenského jazyka, ktorý Pastrnek realizoval. V rámci zbierania dialektologického materiálu pobýval Pastrnek niekoľko týždňov v r.1896 na Slovensku.