Chémia liečivá

Ľudia sa od nepamäti snažili pomáhať chorému človeku, alebo zvieraťu účinkami určitých rastlín alebo účinkami rôznych mastičiek či zmesí, na ktorých účinky prichádzali časom. Vedomosti o liečebných účinkoch určitých rastlín, alebo minerálií sú popísané už v starovekých herbároch. Viera v liečebnú silu rastlín a určitých látok uzdravovať, spočívala výhradne z ľudovo odovzdávaných vedomostí z generácie na generáciu. Ich účinky však neboli overené. Už stará medicína pochopila, že netreba použiť celú rastlinu. Pripravovali sa extrakty, čaje, odvary, nálevy, do ktorých sa koncentrovali žiadané látky, a na druhej strane sa zbavovali zbytočných alebo škodlivých prímesí, ktoré sa v rastlinách nachádzali. Táto technika bola primitívna, no často úspešná. Súbežne s rozvojom chémie a jej izolačnej techniky sa rozvíjala aj izolačná technika liečiv, takže sa získavali čoraz čistejšie produkty a čisté látky. Postupom času spolu s vývinom nových technológií vedci prichádzali na isté liečivé účinky rastlín či látok. Pacienti dostávajú čoraz účinnejšie a menej škodlivé lieky. Pri vývoji nových liekov dnes nemajú hlavné slovo chemici, ktorí látky syntetizujú, ale farmakológovia, ktorí ich skúšajú na zvieratách, a najmä klinickí farmakológovia, ktorí veľmi obozretne a pod prísnou kontrolou sledujú účinok nových liekov na človeku.