Chicagská škola a monetarizmus

S nástupom keynesovskej ekonomickej teórie a jej úspešnej aplikácie v hospodárskych procesoch sa neoklasická ekonómia postupne dostávala v oblasti makroekonomickej problematiky do úzadia, aj keď v oblasti mikroekonómie svoje dominantné postavenie nikdy nestratila. To však neznamená, že by neoklasika v tomto období úplne rezignovala na skúmanie makroekonomických procesov. Možno práve vďaka tomu, že bola vytlačená z hlavného prúdu makroekonomického výskumu, postupne sa začala orientovať aj na oblasti, ktoré boli dovtedy dominantou iných spoločenských vied. Neoklasika tak expandovala do takých závažných oblastí, ako je oblasť politiky, rodiny, vzdelania, životného prostredia atď.
Zásadný význam pre ďalší vývoj ekonomického myslenia mala orientácia neoklasických ekonómov na rozpracovanie kvantitatívnej teórie peňazí, ktorej interpretácia bola úspešne dovedená do podoby v podstate jedinej ucelenej makroekonomickej teórie neoklasicizmu. Stala sa základom na vznik monetárnej ekonomickej teórie.
Monetarizmom začaté teórie neoklasiky sa postupne doplnili o skúmanie správania jednotlivcov pri rozhodovaní o ekonomických činnostiach, čím vznikla neoklasická teória racionálnych očakávaní. Výsledkom návratu k skúmaniu strany ponuky a k posudzovaniu dôsledkov uplatňovania fiškálnej politiky na správanie ekonomických subjektov napokon bola neoklasická teória strany ponuky.