Chorvátska republika

Základná charakteristika krajiny
Chorvátsko je svojou polohou stredoeurópska a stredozemná, respektíve panónsko-jadranská krajina. Štátoprávna tradícia sa dedí od stredovekého kniežatstva (791 - 924) a kráľovstva (925 - 1102) po súčasnú Chorvátsku republiku, vyhlásenú 25. VI. 1991 po rozpade bývalej Juhoslávie. Jazyk, ktorým sa hovorí je chorvátsky. Národná valuta je kuna. Hlavné mesto je Zahreb. Medzi ďalšie veľké mestá patria Rijeka, Zadar, Split, Karlovac, Osijek. Chorvátska republika sa skladá z 21- žúp. Chorvátsko hraničí na západe so Slovinskom, na severe s Maďarskom, na východe so Srbskom a Bosnou a Hercegovinou a na juhu s Čiernou Horou. Z dopravných ciest sú najdôležitejšie Pasavina v Jadranskom mori, potom Podravska a na pobreží Jadranského mora Rijeka a Split.

Politické usporiadanie
S rešpektovaním vôle chorvátskeho národa a všetkých občanov jednoznačne vyjadrenej v slobodných voľbách sa Chorvátska republika formuje a rozvíja ako suverénny a demokratický štát, v ktorom je zaručená a zabezpečená rovnoprávnosť, sloboda a práva človeka a občana, presadzuje sa jeho hospodársky a kultúrny rozvoj a tiež sociálny blahobyt.


Hospodárstvo
Ciele a politika hospodárskych reforiem

Chorvátske hospodárstvo je jedno z najsilnejších a trhovo najrozvinutejších hospodárstiev v juhovýchodnej Európe a približovanie sa k Európskej únii je potvrdené pridelením štatútu kandidátskej krajiny a určenie začiatku roku 2005 ako termínu na začatie rokovaní o pridružení vytvorí ešte vhodnejšie podmienky pre ďalší hospodársky rozvoj.

Základné znaky hospodárstva Chorvátskej republiky
Od roku 1993 do 2003 bolo v Chorvátsku zaregistrovaných viac ako 9,5 miliárd USD priamych zahraničných investícií. Najviac sa investovalo do telekomunikácií (21%), finančného sprostredkovania (20%) a do výroby farmaceutických prípravkov, výroby ropných derivátov a turistických objektov.