Čo je filozofia?

Môžeme sa ňou zaoberať priamo k našej téme a začať otázkou, ktorú si musí položiť každý, kto sa s týmto predmetom stretáva prvýkrát: Čo je to, čoho dejiny tu chceme podať, čo je teda filozofia, aké sú jej znaky, zvlášť čo je vlastne jej predmet?
Ak túto otázku položíme po poradí veľkým filozofom, budeme sklamaní, pretože od každého dostaneme trochu inú odpoveď. Každý prirodzene hlása to, čo ako filozofiu prevádza a učí, za filozofiu samu. Nechceli by sme sa hneď na počiatku obmedzovať určitým systémom, a pokúsme sa preto otázku formulovať takto: Ktorými predmetmi sa zaoberali filozofovia v rôznych dobách? Na to je iba jedna odpoveď: všetkými. Nie je totiž nič, čo by nemohlo byť predmetom filozofie a čo ním tiež skutočne nebolo. Od najväčšieho až po najmenší a najbezvýznamnejší (však: čo je pri hlbšom zamyslení bezvýznamné?) od vzniku a stavby sveta až po správanie = každodenné chovanie, od najväčších otázok po slobode, smrti a nesmrteľnosti až po jedlo a pitie - všetko sa môže stať predmetom filozofickej reflexie.
Môžeme však súhrn vziať trochu metodickejšie a použiť ho ku krátkemu prehľadu dôležitých častí filozofie v jej tradičnom použití: celok sveta (alebo tiež tým, čo je zmyslovo neprístupné) sa zaoberá metafyzika, bytím v jeho celku ontológia (ale obe tieto obory sa, rovnako ako ostatné, prekrývajú), logika je náuka o správnom myslení a o pravde, etika o správnom správaní, teória poznania o poznávaní a jeho hraniciach, estetika o kráse. O prírode pojednáva filozofia prírody, o kultúre filozofia kultúry, o spoločnosti filozofie spoločnosti, o dejinách filozofie dejín, o náboženstve filozofie náboženstva, o štáte filozofie štátu, o práve filozofie práva, o reči filozofie reči. Existuje filozofia hospodárstva, techniky, peňazí atď.