Popis:
Úlohou mojej seminárnej práce bolo priblížiť dielo Davida Huma - Skúmanie o zásadách mravnosti. Z mnohých filozofov, ktorý budujú etiku na citoch je najvýznamnejší práve Hume. Skúmanie o zásadách mravnosti je prepracovaním tretieho dielu Traktátu o ľudskej prirodzenosti. Je to hlavné filozofické dielo. Prvá kniha má názov O rozume, druhá O vášňach, tretia O morálke. Predmetom jeho práce je poznanie, cítenie a základy morálky. Morálna filozofia je pre Huma vedou o ľudskej prirodzenosti a pod výrazom morálny chápe všetko, čo sa dotýka ľudského konania s ohľadom na dobré a zlé veci v živote.
Východiskom jeho etických úvah je myšlienka, že základom morálky sú ľudské túžby a emócie a morálka sa dotýka predovšetkým praktického života a jeho záležitostí, preto kladie dôraz na spoločenský záujem, spravodlivosť, uspokojovanie potrieb, užitočnosť, ľudskosť a dobročinnosť.
Hume odmieta dualizmus vonkajšieho a vnútorného sveta a morálku jednoducho považuje za záležitosť vonkajšieho správania sa človeka, ktoré treba vnímať ako znaky a prejavy jeho vnútorných motívov. Význam Humovej etiky je v tom, že rozvinul koncepciu morálneho citu na empiristickom základe.
Kľúčové slová:
idey a dojmy
skepticizmus
prirodzený spoločenský cit
klasifikácia cností
Obsah:
- 1. Úvod
2. Životopis
2. O jeho filozofických a etických názoroch
2.1 Idey a dojmy
2.2 Humeov skepticizmus
2.3 Prirodzený spoločenský cit
2.4 Nedôležitosť rozumu
2.5 Klasifikácia cností
3. Záver