Definícia senzora

Senzor je funkčný prvok tvoriaci vstupný blok meracieho reťazca, ktorý je v priamom kontakte s meraným prostredím.
Senzor sníma sledovanú fyzikálnu, chemickú alebo biologickú veličinu a tú podľa určitého princípu transformuje na meranú veličinu (väčšinou ide o elektrickú veličinu).
Niektoré typy senzorov neelektrickú veličinu priamo transformujú na číslicový signál.
Transformovaný merací signál je obvykle nutné zosilniť (obr. 1.1) a zabepečiť dostatočný odstup meraného signálu od šumu (el. magnetické pole a pod.). Ďalšie úpravy signálu prebiehajú v obvodoch na spracovanie signálu (matematické operácie, linearizácia). Analógový signál je možné transformovať A/D prevodníkom na digitálny a ten mikropočítačom ďalej upravovať (korekcie nameraných hodnôt a pod.)
Číslicové spracovanie signálu je výstup tvorený meracím prístrojom s rozhraním pre spracovanie dát alebo priamo rozhranie umožňujúce prenos nameraných hodnôt.