Delikvencia a agresia mládeže

V súčasnosti narastá počet detí a mladistvých, ktorí majú rôzne problémy, či už v oblasti osobného a emocionálneho prežívania, ale aj v oblasti porúch správania, považujeme za dôležité, aby sa s touto problematikou oboznámili všetci tí, ktorí sa na výchove mladej generácie profesionálne podieľajú - učitelia, vychovávatelia, majstri odborného výcviku, metodici zariadení pre prácu s deťmi a mládežou, sociálny pracovníci a iný. V tejto práci sa hlavne zameriavame na charakteristiku pojmov delikvencia, kriminalita, poruchy správania a agresivita.

Poruchy správania sú definované ako “opakované porušovanie morálnych noriem a veku primeraných sociálnych očakávaní“(D.Krejčířová, 1995, s.167) Ako poruchu správania nehodnotíme jednorazové priestupky, i keď aj tieto by samozrejme nemali uniknúť našej pozornosti. V súčasnej medzinárodnej klasifikácií chorôb sú poruchy správania definované ako opakujúci sa trvalý (v trvaní najmenej 6 mesiacov)vzorec disociálneho, agresívneho a vzdorovitého správania, ktoré porušuje sociálne normy a očakávania primerané veku dieťaťa (napr. krádeže, klamstvá, bitky a krutosť k zvieratám a k ľudom, záškoláctvo, úteky z domu a pod.).