Determinanty pracovného výkonu

Výkon a výkonnosť ako určité merateľné veličiny ľudskej činnosti sa dlho skúmali v psychológii športu. Až v 50. rokoch sa táto problematika stala významnou i v psychológii práce. V súčasnosti tvorí samostatnú oblasť skúmania v psychologických vedách - psychológii práce, psychológii riadenia a sociálnej psychológii, ktoré sa zo sebe vlastných teoretických východísk venujú skúmaniu psychologickej a psychickej podstate faktorov pracovného výkonu a výkonnosti.
Pri definovaní výkonu sa najčastejšie vychádza z fyzikálnej definície, že je to množstvo práce vykonávanej za časovú jednotku a vyjadruje sa vzorcom V=P/t. Pod výkonnosťou sa tu rozumie maximálny výkon (stroja alebo človeka). Pri pracovnej činnosti sa však zriedkavo jedná o maximálnu výkonnosť a v takom prípade sa hovorí o vynakladanom výkone.
Pracovný výkon sa v ekonomickej teórii i v praxi považuje za meradlo pracovnej činnosti človeka. Vo všeobecnosti je vyjadrením množstva a kvality práce, ktorú pracovník vykoná v daných pracovných podmienkach za určitú časovú jednotku.
Okrem rozboru psychologických faktorov, ktoré ovplyvňujú dosiahnutie pracovného výkonu zamestnancov, sa psychológovia zamerali aj na jeho kvantifikáciu. Postupne bola kvantifikácia pracovného výkonu v psychológii vyjadrená rovnicou, ktorej autormi sú psychológovia I. Gange a P. Fleischman.