Deti sociálne a emocionálne narušené a možnosti ich výchova a prevýchova

Podľa Komárika (1998, s. 54) „sociálnou narušenosťou sa zväčša rozumie správanie, ktoré porušuje práva druhých ľudí a zákony štátov. Takéto správanie sa nazýva kriminálne, prípadne delikventné.“
Ak hovoríme o ide o kriminalite a delikvencii mládeže, všeobecne sa uznáva, že existujú dva typy takéhoto správania. Po prvé sú to trestné činy, ktoré sú trestné i keď sú vykonané dospelými, ako napr. vražda, krádež, lúpež, znásilnenie, ublíženie na zdraví a po druhé sú to činy, považované za neprípustné v detstve, ktoré ale nie sú považované za trestné činy, ak ich vykonávajú dospelí, napr. túlanie sa, úteky z domova, pohlavný styk.
Príčiny vedúce k sociálnej narušenosti sú nasledovné: