Diplomacia Jásira Arafata počas studenej vojny

Palestína. Územie v Prednej Ázii medzi Stredozemným morom, Mŕtvym morom a Červeným morom. Pomenovanie „Falastin“ , ktoré dnes Arabi používajú na označenie tohto územia, nie je arabského pôvodu. Ide o arabskú výslovnosť gréckeho „Palastina“, ktoré je odvodené od slova Peleshet. To vo všeobecnosti označovalo „votrelcov“ alebo „prišelcov“. Palestína bola miestom, kde sa po stáročia stretávalo množstvo národov. Semitskí Kanaánci, Filištínci, Izraeliti, Arabi a viacero ďalších. Palestína zostala súčasťou Osmanskej ríše do roku 1918, keď boli turecké a nemecké vojská porazené Britmi. Územie na západ od rieky Jordán dostalo úradný názov Palestína a roku 1920 bolo vyhlásené za britské mandátne územie . To prinieslo zvýšený počet pohybu židov do tejto oblasti. Ďalší zvýšený pohyb židov nastal po skončení druhej svetovej vojny . Následkom týchto presunov sa zvýšilo národnostné napätie v tomto regióne. Roku 1948 Veľká Británia svoj mandát ukončila a vznikol štát Izrael . V dôsledku arabsko-izraelskej vojny (1948-49) stratila aj zvyšná časť Palestíny politickú identitu a bola rozdelená medzi Izrael, Egypt, ktorý obsadil pásmo Gazy, a Jordánsko, ktoré zabralo Západný breh Jordánu. Po šesťdňovej vojne s Egyptom, Sýriou a Jordánskom r.1967 Izrael ovládol Západný breh Jordánu, pásmo Gazy, Sinajský polostrov a strategické Golanské výšiny na hranici so Sýriou . O dosiahnutie stavu, aby sa územie Palestíny stalo samostatným politickým celkom, sa po celý život snažil Jásir Arafat.