Popis:
„Prvé družstvo v histórii vzniklo v roku 1844 v grófstve Lancashire vo Veľkej Británii. Na Slovensku možno za prvý spolok založený na družstevných princípoch považovať tzv. Gazdovský spolok, ktorý vznikol o rok neskôr v Sobotišti. Základná idea, pre ktorú sa tieto a ďalšie družstvá zrodili, bola myšlienka vzájomnej pomoci. Do popredia sa dostala snaha pomáhať každému družstevníkovi tak, aby sa stal nezávislým na moci miestneho trhu. Z toho logicky vyplýva, že členmi prvých družstiev sa stávali najmä sociálne znevýhodnení občania, ktorí hľadali riešenie svojich sociálnych a hospodárskych problémov. Prvé stavebné a bytové družstvá sa na Slovensku začali zakladať až po prvej svetovej vojne, kedy všetky krajiny Európy hľadali spôsoby, ako oživiť stavebníctvo a riešiť bytové problémy obyvateľstva. Od roku 1924 z iniciatívy Milana Hodžu, ministra poľnohospodárstva a neskôr predsedu vlády, vznikali roľnícke vzájomné pokladnice (RVP), ktoré zastrešoval Zväz RVP. Peňažné družstevníctvo sa rozvíjalo aj v období vojnového Slovenského štátu, vtedy bolo však evidentné úsilie štátu viac podriadiť tieto družstvá centrálam - zväzom. Po roku 1948 utrpelo družstevníctvo zákonom o ľudových družstvách. Špeciálne sporiteľné úverové družstvá boli pričlenené k Poštovej sporiteľni a k Štátnej sporiteľni. Prelomom vo vývoji bytového družstevníctva na Slovensku bol rok 1959, kedy sa vytvoril nový typ družstiev - stavebné bytové družstvá. Veľký záujem o túto formu bývania spôsobil, že sa stavalo stále viac družstevných bytov” (Slovensko a reality).
„V posledných rokoch sa na Slovensku zdvihla vlna záujmu o peňažné družstevníctvo. Už v roku 1997 sa začali v družstevných zväzoch ozývať hlasy požadujúce zákon o peňažnom družstevníctve. Dokonca predchádzajúca vláda mala vznik zákona o peňažnom družstevníctve zakotvený v programovom vyhlásení. Navrhovatelia zákonov o peňažnom družstevníctve sa dnes však rôznia. Rôzne sú aj názory na danú problematiku zo strany odborníkov na družstvá.
Postupne až do konca 19. storočia a v 20. storočí sa družstvá v rôznej forme a podobe rozširovali, zakladali a upevňovali. Ukázali na svoju opodstatnenosť” (združenia a zväzy).
Kľúčové slová:
družstvá
obchodný zákonník
spolok
typy družstiev
Obsah:
- Úvod
Družstvá všeobecne
Typy družstiev
Družstvá vo svete a porovnanie s ČR
Perspektíva družstevníctva
Bibliografia
Zdroje:
- Judr. Fíger Július (2003), Bytové družstvá, VERLAG DASHÖFER, vydavateľstvo, s.r.o.
- Obchodný zákonník SR 37/2004 (2004, September 3), Hlava II, Družstvo, str. 87 - 98
- Otázky z družstevnicví, prevzaté Máj 12, 2005 z http://www.seminarky.cz/detail.php?id=833
- Perspektívy družstevníctva do budúcnosti, prevzaté Máj 6, 2005 z http://www.drcmartin.sk/down/02.doc.
- Slovensko a Reality 21/2001 (2001, November 5), Komu prospela transformácia bytových družstiev?, prevzaté Máj 6, 2005 z http://www.skreality.sk/old_site/archiv.html
- Šúbertová, E. 2003, Družstvá ako faktor rozvoja regiónov a miest, prevzaté Máj 10, 2005
- z (http://www.sweb.cz/ofs/ofs2001_c.pdf), str. 106 - 109
- Združenia a zväzy, prevzaté Máj 10, 2005 z http://www.business-slovakia.sk/zdrazvaz.html