Dubnický kódex

Ozdobou knižníc boli najmä v minulosti pamätihodnosti kódexového písomníctva. Medzi také patrila bibliotéka magnátskeho rodu Ilešháziovcov v renesančnom kaštieli v Dubnici nad Váhom. Studnicou poznatkov sa stala pre autora Apológie Jána Baltazára Magina, ktorého za správcu fary pozval Mikuláš Ilešházi. Svoj obdiv nad jej drahocennými knihami, no najmä rukopismi vyjadril vlastivedný bádateľ a krajinský hodnostár Alojz Medňanský...

Kódex s Dubnickou kronikou je dielom neznámeho tvorcu. Jeho väzba má mnohé pozoruhodné znaky kódexov pochádzajúcich z dielne na kráľovskom dvore Mateja Korvína, ktoré sa vyznačujú motívmi a arabeskami benátskeho kníhviazačského umenia. Jej vyhotovenie sa kladie približne do roku 1480 a miesto vzniku sa hľadá vo Veľkom Varadíne (Oradea). V pláne pisateľa kódexu bolo dať ho iluminovať, respektíve vyzdobiť miniatúrami. Svedčia o tom miesta rezervované pre knižnú maľbu s výnimkou prvého fólia kódexu, kde zisťujeme dve nedokončené kresby.