Popis:
Človek je od počiatkov tvor zvedavý a otvorený pre nové veci. Vníma všetko okolo seba, hodnotí, spoznáva a snaží sa to vysvetľovať. Uvažuje o pôvode javov, seba samého, ale aj sveta a nášho života. Zaoberá sa mnohými otázkami, na ktoré častokrát ani nenachádza jednoznačné odpovede. Existujú ľudia, ktorí hľadaniu odpovedí zasvätili celý svoj život – filozofi. Už v minulosti boli považovaní za významné osobnosti a k mnohým z nich sa aj pristupovalo s náležitým obdivom. Boli stelesnením múdrosti, inteligencie a rozvážnosti. Všetku svoju námahu venovali objasňovaniu neznámych javov a podstát vecí. Zachádzali až za hranice rozumu. V každom období alebo etape ľudskej existencie sa nachádza množstvo mien, ktorých nositelia boli predstaviteľmi filozofie. V 20. storočí mal tú česť pridať sa k nim aj Edmund Husserl, ktorý má svoje stále miesto medzi významnými nemeckými osobnosťami. Vybrala som si ho ako ústrednú tému vo svojej seminárnej práci aj preto, že práve on je zakladateľom významného filozofického smeru – fenomenológie. V úvode som sa podrobnejšie venovala podstate tohto smeru a snažila som sa popísať, čo je jeho základom a ako ho môžeme chápať. V ďalších častiach som sa zaoberala otázkami apriorizmu, ktorý kladie dôraz na predskúsenostné poznanie a sám Husserl toto poznanie považoval za východiskové. Istý priestor v mojej práci som ponechala aj samotnej autonómnosti filozofie, ktorú Edmund Husserl dával do popredia pred prírodnými vedami.
Kľúčové slová:
Edmund Husserl
fenomenológia
apriorizmus
poznanie
autonómnosť filozofie
eideticka veda
Zdroje:
- 1. BEGIAŠVILI, A. F.: Východiská poznania u Russella a Husserla. Bratislava: Nakladateľstvo Pravda 1973
- 2. ASMUS, V. F. a kol.: Stručné dejiny filozofie. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry 1962
- 3. ROZENTAĽ, M. M.: Filozofický slovník. Bratislava: Nakladateľstvo Pravda 1974