Ekonomika kultúrneho sektora v Európskej únii

V mojej seminárnej práci som sa rozhodla venovať kultúrnemu sektoru v EÚ, pretože ide o oblasť, ktorá sa v súčasnosti dostáva čoraz viac do popredia záujmu, či už z pohľadu Európskej agendy alebo v jednotlivých Európskych krajinách. Dôvodov je niekoľko: politické (spojené napr. s medzi kultúrnym dialógom a “soft power”), sociálne, ekonomické, atď.. V mojom projekte sa zameriam práve na ekonomické aspekty a prínosy kultúrneho sektora v EÚ, ktoré boli až donedávna zanedbávané a v rôznych ekonomických štúdiách a analýzach sa im venovalo málo pozornosti. V roku 2004 Európska Rada poukázala na potrebu zmapovať tento sektor v kontexte Lisabonskej stratégie, pričom cieľom bolo zistiť, “akým spôsobom kreativita, kreatívne odvetvia a verejno-súkromné partnerstvá v kultúrnom sektore prispievajú k Európskemu ekonomickému, sociálnemu a kultúrnemu potenciálu, a tým k dosiahnutiu Lisabonských cieľov”.

V súčasnosti sa možno zhodnúť na názore, že kultúrne bohatstvo je pre Európu nevyhnutnou súčasťou na presadenie sa v modernom svete, založenom na vedomostiach, kreativite a rastúcom význame nemateriálnych hodnôt a produktov vo vyspelých spoločnostiach. Európsky kultúrny sektor už teraz veľmi dynamicky stimuluje ekonomické aktivity a zamestnanosť na celom území EÚ. Ako sa potvrdilo v záveroch z jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2007, kreatívni podnikatelia a kultúrny priemysel sú jedinečným zdrojom inovácií pre budúcnosť. Voľný pohyb osôb ustanovený v Zmluve o ES výrazne uľahčil kultúrne výmeny a cezhraničný dialóg. Kultúrne aktivity a dopyt po produktoch kultúrneho charakteru sa rozširujú a presadzujú aj vďaka novým formám produkcie a distribúcie spojených s rozvojom informačno-komunikačných technológií.

Kultúra prispieva priamo do ekonomiky prostredníctvom tvorby produktov pre spotrebu (kultúrne tovary a služby ako knihy, filmy, hudba, koncerty, atď.), pričom význam kultúry ako spotrebného produktu odzrkadľuje najmä dopyt po stále väčšom množstve rôznych kultúrnych produktov. Pre tento dopyt je príznačné postmoderné spotrebiteľské správanie, spozorované práve v Západných spoločnostiach a spojené s výrazným individualizmom a snahou jednotlivcov odlíšiť sa od masy (nájsť svoj vlastný štýl) prostredníctvom spotreby určitých produktov. Dopyt po kultúrnych produktoch je tiež podnietený zvýšením priemernej úrovne vzdelania, ako aj zvýšením príjmovej základne v týchto spoločnostiach, čo vedie k rastu nemateriálnych zložiek spotreby, akou je aj kultúra. Tento trend je navyše posilnený zvýšením voľného času, ktorý možno venovať kultúrnym aktivitám. Všetky tieto sociálne trendy vedú v moderných spoločnostiach k narastajúcemu dopytu po kultúrnej produkcii a účasti na kultúrnych aktivitách. Na druhej strane treba spomenúť aj skutočnosť, že prínos kultúry do Európskej ekonomiky sa nevzťahuje len na jednoduchú spotrebu kultúrnych tovarov a služieb - kultúra a jej kreatívny „input“ sa nepriamo využíva v mnohých nekultúrnych ekonomických sektoroch ako zdroj inovácie, kde kreativita sa chápe ako komplexný proces inovácie, ktorý zahŕňa niekoľko dimenzií - technológiu, vedu, management a kultúru.

V nasledujúcich kapitolách sa pokúsim spracovať niektoré ekonomické charakteristiky kultúrneho alebo kreatívneho sektora v rámci EÚ, pričom jednotlivé témy budú mať výrazne komparatívny charakter a poukážu na rozdielne výsledky a spoločné tendencie v kultúrnom sektore jednotlivých národných ekonomík členských štátov EÚ.