Energetická efektívnosť ekologických systémov

ÚVOD
Energetická analýza poľnohospodárskej výroby patrí do relatívne novej oblasti výskumu. Pozornosť tejto problematike sa začala venovať v podstate až v 70-tych rokoch pri energetickej kríze, kedy došlo k poznaniu, že o využívaní vkladov do poľnohodpodárstva sa vie len veľmi málo.

Existujú viaceré formy energie - termická, mechanická, elektromagnetická, jadrová, ekologická a pod. Poľnohospodárstvo je ako každá výrobná činnosť procesom energetickej transformácie surovín a účelovej zmeny ich vlastností. Od všetkých ostatných odvetví ľudskej činnosti sa však líši tým, že vo výraznej miere transformuje energiu slnečného žiarenia a cieľavedome ju akumuluje do konečnej produkcie.
Vyprodukovaná biomasa je výsledkom fotosyntetického procesu, pri ktorom sa slnečná energia transformuje do organickej hmoty. V priemere všetkých ekosystémov len asi 0,8% energie dopadajúceho snečného žiarenia je absorbované pri fotochemických reakciách. Aj napriek nízkej využiteľnosti slnečného žiarenia je napr. v kultúrnych porastoch obsah rastlinnej produkcie zhruba z 98% tvorený energiou pochádzajúcou práve zo slnečného žiarenia. Zbytok predstavuje dodatková energia vložená človekom (hnojivá, pesticídy, závlahy, pohonné hmoty, elektrina, mechanizácia a pod.).

V súvislosti so zvyšujúcimi sa požiadavkami na produkciu potravín pre narastajúci počet obyvateľov na Zemi je v súčasnosti účinnosť premeny solárnej energie zaisťovaná čoraz vyšším prívodom dodatkovej energie z fosílnych zdrojov. S vývojom poľnohospodárskych sústav spotreba dodatkovej energie neustále narastala, čo v 70-tych rokoch viedlo k situácií kedy sa začal pociťovať nedostatok energie. Táto skutočnosť následne obrátila pozornosť na štúdium rezerv energetických zdrojov a ich racionálneho využívania.
...