Enviromentálna výchova a vzdelávanie dospelých

Úvod
Ekologickú krízu často spôsobuje negatívny zásah človeka do životného prostredia, čo je podmienené nedostatočným ekologickým vedomím ako aj nízkou ekologickou morálkou.
Environmentálne vzdelávanie vo formálnom teda školskom systéme síce môže zväčšiť rozsah poznatkov o životnom prostredí, ale tieto poznatky nemusia vždy byť v zásadnom vzťahu k uvedomelosti voči prostrediu alebo k správaniu sa človeka v ňom. Preto podľa nás sa environmentálna uvedomelosť, ktorá je schopná vedome kontrolovať vlastné prejavy a slobodne konať v prospech životného prostredia, formuje najmä prostredníctvom mimoškolského systému.
Obsah seminárnej práce sme koncipovali do troch kapitol.
V prvej kapitole sa opierame o odbornú literatúru, objasňujeme základnú terminológiu a v rámci podkapitol rozoberáme ciele environmentálnej výchovy a ciele kultúrno osvetových zariadení v tejto oblasti, obsah a úlohy environmentálnej výchovy a vzdelávania a v rámci toho, úlohy kultúrno osvetových zariadení v tejto oblasti.
Hlavným cieľom našej práce je poukázať hlavne na oblasť mimoškolskej environmentálnej výchovy a vzdelávania, ktorej je venovaná druhá kapitola. Tu sa sústreďujeme najmä na činnosť kultúrno- osvetových zariadení v oblasti environmentálnej výchovy a vzdelávania resp. na ich funkcie a na environmentálne- výchovnú činnosť múzeí a knižníc.
Ďalej rozoberáme pôsobenie inštitúcií rezortu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, kde sme si ako za príklad zobrali Slovenskú agentúru životného prostredia. A v závere kapitoly sa venujeme pôsobnosti mimovládnych organizácií, kde sme si za reprezentanta zobrali mimovládnu spoločnosť s názvom Špirála, ktorá združuje mnohé mimovládne pôsobiace, environmentálne- výchovné organizácie.
V závere konštatujeme, že riešenie ekologických problémov je mimoriadne náročné a preto účinným a efektívnym preventívnym opatrením, v záujme zlepšenia stavu ochrany prírody a starostlivosti o životné prostredie, je výchova a vzdelávanie celej spoločnosti.