Etika pracovných vzťahov

Etika je filozofická discilplína, ktorá sa zaoberá ľudským správaním, skúma morálku, alebo morálne relevantné konanie a jeho normy. Je disciplínou praktickej filozofie charakterizovaná ako teoretické štúdium hodnôt, ktoré usmerňuje ľudské konanie v prípadoch, keď je možný výber. Pochádza z latinského slova etos, čo v preklade znamená zvyk, názor, charakter, spôsob myslenia. Etika sa člení podľa toho, čím (akým prostredím) sa zaoberá, napríklad medicínska etika, etika v obchode, ekonomická etika. Má rôzne druhy a smery, napríklad analitická etika, etika komunikácie, aprobatívna etika, etika sebarealizácie, stoická etika, špeciálna etika, všeobecná etika a iné. Etika vyčleňuje etický kódex je to súhrn pravidiel správania sa v danej spoločnosti. Sú to vlastne základné pravidlá slušného správania a keďže tie sú v každej profesii iné, mení sa podľa profesie aj etický kódex. Zjednodušene by sme mohli etiku charakterizovať ako vedu o morálke. Človek si vytvoril etiku ako nástroj na skúmanie morálky, ktorú môžeme charakterizovať ako spoločenský jav, ktorý odráža medziľudské vzťahy a ľudskú činnosť z aspektu dobra a zla. Morálka má pôvod v latinskom mós, móres, ktorý označuje obyčaj, mrav, charakter. Obsahom morálky sú motívy konania, normy správania, kritéria morálneho konania, morálne hodnoty, formy medziľudských vzťahov. Morálka človeku prostredníctvom príkazov a zákazov určuje ako sa má správať a zároveň aj zdôvodňuje prečo sa má tak správať. Morálne konanie je v spoločnosti riadené verejnou mienkou a svedomím. Svedomie predstavuje vlastnú reguláciu konania teda schopnosť človeka uskutočňovať morálnu sebakontrolu. Svedomie obsahuje emocionálnu a rozumovú zložku, ktorá sa prejavuje výčitkami svedomia, keď človek nekonal tak ako mal konať podľa mravnej normy. Z etikou súvisia aj ďalšie termíny a pojmy ako je spravodlivosť, česť, dôstojnosť, šťastie a mnoho ďalších.