Európske pracovné právo

Pracovnoprávne vzťahy a sociálne zabezpečenie sú oblasťami s najväčšími rozdielmi medzi členskými štátmi, čo vyplýva z historického vývoja, stupňa ekonomického a sociálneho rozvoja atď. Pracovné právo Európskej únie a úprava pracovnoprávnych vzťahov vždy boli a v podstate aj naďalej zostávajú doménou vnútroštátneho práva členských štátov. Zákonodarstvo Európskych spoločenstiev malo predovšetkým za cieľ v jednotlivých otázkach a problémových okruhoch viesť k určitému prispôsobeniu sa rôznych pracovnoprávnych poriadkov, resp. k zbližovaniu právnych predpisov. Nešlo pritom o formálne a obsahové zjednotenie pracovného práva, teda o úplné potlačenie vnútroštátneho práva, ale o zabezpečenie čo možno najvyššieho stupňa vzájomnej „neodporovateľnosti“ právnych poriadkov a o postupný proces ich zbližovanie, resp. harmonizácie. Snahou Európskych spoločenstiev bolo a je zabezpečenie určitého minimálneho štandardu vo všetkých členských štátoch, pričom sa, prirodzene, ponechala možnosť jednotlivým štátom v rámci svojich možností ísť nad tieto limity.