Eutanázia - morálna teológia

Život je veľký dar. Úžasná hodnota, ktorú si máme vážiť a chrániť. Život je od Boha a budeme z neho vydávať počet. Je veľmi dôležitý dar. Je mierou a štartom večného života. Boh je pôvodca života, chráni život prísnymi zákonmi, aby nebol zničený v žiadnom štádiu. Kristus svojou smrťou prežiaril a posvätil každý ľudský život a dal mu zmysel i keby to bola len bolesť a utrpenie. Márne by sme hľadali jediného kresťanského autora, ktorý by schvaľoval vojnu, potrat alebo eutanáziu. V konštitúcii Radosť a nádej v kapitole o úcte k ľudskej osobe sa píše, že každý z nás musí považovať svojho blížneho, nikoho nevynímajúc,za druhého seba samého a brať ohľad predovšetkým na jeho život a na prostriedky, aby mohol žiť dôstojným životom človeka. Človek závisí od Boha až do poslednej chvíľky života. Preto len Boh môže ukončiť náš pozemský život. Cirkev z nijakých príčin nedovolí zabíjať chorých alebo starcov, lebo kým má človek život má aj možnosť zväčšovať svoju lásku k Bohu a k ľuďom. I keby sme si odmysleli náhľad, ktorý má Cirkev stále na zreteli (t.j. rešpektovanie Božieho práva na ľudský život), už sám zdravý rozum hovorí, že keby sme na tomto poli urobili čo len najmenší ústupok, každé zneužívanie by našlo svoje ospravedlnenie. Pripomeňme si vyvražďovanie nepriateľov z dôvodov rasových alebo politických za II. svetovej vojny. Marxistickí autori napísali knihu "Odveké tabu a dnešný človek", v ktorej sa hovorí, že kresťanstvo bude musieť podať svoj príspevok k vypracovaniu nového mravného základu vo vernosti k evanjeliu, ktoré je úzko späté s dôstojnosťou človeka. Cirkev by preukázala ľudstvu veľmi zlú službu, keby sa nechala viesť duchom sveta.