Feminizmus

Feminizmus a všetky jeho priľahlé oblasti sa v súčasnosti stali terčom negatívnych ale aj pozitívnych reakcií v nefeministických kruhoch. Pomaly málokomu sa v súčasnosti feminizmus spája so svojím pôvodným cieľom a dôvodom vzniku. S takmer čisto aktivistického charakteru feminizmu sa postupne stal konglomerát filozoficko-politicko-kultúrneho fenoménu, ktorý sa pretláčal do takmer všetkých oblastí prevažne akademickej oblasti života. Z pôvodného zámeru dať ženám rovnaké šance akým sa tešili a tešia muži sa stal filozofický smer, ba dokonca životný štýl. Kým boj za garanciu základných práv viaže pozitívne konotácie k samotnému hnutiu, jeho snaha o zrovnoprávnenie žien v tzv. nadstavbových oblastiach ľudských práv už naráža na tvrdý odpor.

Kritika nie je však len výsadou mužov, niektoré ženy sú ostražité pred akýmkoľvek spojením s feministkami, dôvodov je zrejme niekoľko. Napríklad všadeprítomný strach z identifikovania sa s feministkami alias nadmieru nevzhľadnými ženami, ktorých snaha o estetizáciu svojho tela sa rovná nule. Alebo strach z toho, že feministky by najradšej vyhostili všetkých mužov na opustený ostrov, ktorý by tajne neskôr nechali potopiť a užívali si nadvlády nad už neexistujúcim nepriateľom. Situácia sa však postupne mení. Časť mužskej populácie sa stáva chápajúcou a naopak, ženy pomaly prestávajú chápať, čo to ten feminizmus vlastne chce. Freudovu rétorickú otázku si začínajú klásť ženy. Ženy sa pýtajú: „Čo vlastne tie (druhé) ženy chcú?“. Presne tá istá otázka, ktorá bola na začiatku vzniku napríklad feministického psychoterapeutického prístupu sa dostáva na povrch dnes, avšak s naskrz opačným emocionálnym nábojom. Historicky vzaté, táto otázka podnietila vznik mnohých postojov, mnohého úsilia na poli aktivistickom, ako aj akademickom. Téma feminizmu žila svojím životom a postupne menila svoje publikum, až sa dostala na pôdu, ktorá pomaly, ale iste rozdeľuje tých, o ktorých sa predpokladalo, že budú kráčať bok po boku.